Hurá, máme celiakiu

Nie, nezbláznila som sa. Chvíľu mi to trvalo, no časom som si povedala: ,,ešte že to nie je nič horšie". Hoci si to teraz neviete predstaviť, o pár mesiacov vám varenie a pečenie z bezlepkových surovín nebude robiť žiadny problém a váš drobec sa s bezlepkovou diétou vyrovná lepšie, než ste si dokázali predstaviť. Tak hlavu hore, všetko bude v poriadku. Prečítajte si, ako sme prvý týždeň s celiakiou prežili my.

Pred piatimi rokmi som stála v potravinách. Žabka sedela v nákupnom košíku a trhala môj nákupný zoznam. Keď mi zazvonil mobil, jednou rukou som ho vytiahla z kabelky a druhou som zachytila uhorku, ktorú moje dieťa zhodilo z regálu. Telefonát som vybavila, zaplatila som zeleninu a vyšla z obchodu.

Dcérku som zobrala na ruky, pritisla si ju a začala som plakať. Na ulici, pred vchodom do potravín.

Pôvodne som išla na väčší nákup. Skončila som však s jedným zväzkom reďkoviek, s 3 žltými paprikami, s uplakanými očami a mojim žabiatkom, ktoré nechápalo prečo plačem. Plakala som, lebo mi naša gastroenterologička počas telefonátu povedala, že žaba má celiakiu.

Plakala som aj doma, lebo som nevedela čo jej dám na obed namiesto knedle, ktorú som mala v chladničke. Plakala som večer, keď som si uvedomila, že budem musieť variť a piecť úplne inak. Takmer som sa rozplakala ráno, pri umývaní zubov, keď som pochopila, že pred každou dovolenkou a výletom budem musieť zabezpečiť stravu. Plakala som, keď som popoludní dcérku uspala a predstavila som si, že veľký problém bude stravovanie v škôlke.

Takto som preplakala asi 3 dni. Mala som pocit, že to nedokážem, že sa to nedá, že je to celé zle.

Štvrtý deň, keď som už konečne nemala slzy na krajíčku pri servírovaní jedla, sadla som si večer k počítaču. Chcela som vygoogliť čo všetko vlastne celiakia obnáša. A takmer som sa rozplakala zasa. No mala som ako kulisu pustený televízor, konrétne program ,,Modré z neba". Reportáž bola o chorom dieťatku. Nepamätám sa akou chorobou trpelo, no pamätám sa, že to bolo veľmi vážne. A vtedy som si povedala: ,,Ešte že máme iba celiakiu!".

Pri niektorých diagnózach si časom uvedomíte, že mohlo byť oveľa horšie, že to zvládnete a po pár mesiacoch sa s tým naučíte žiť akoby sa nič nedialo.

Ideálne by bolo, keby boli všetky detičky zdravé, ale nie sú :(. No my sme ohromne silné, sme maminky a zvládneme aj nemožné, aby boli naši drobci v pohode.